12.17.
Oko ako optický prístroj
Príroda v procese vývoja života vybavila
zvieratá dvomi druhmi očí. Hmyz je vybavený zloženým okom a vyššie živočíchy (ryby, obojživelníky, vtáky
a cicavce) okom komorovým.
Zložené oko je tvorené sústavou trubičiek na dne
každej je svetlocitlivý element.
Nesporná výhoda takéhoto usporiadania je
v minimálnych nárokoch na miesto. Zložené oko môže byť umiestnené na
povrchu hlavy a má obrovský uhol záberu. Jeho nevýhoda je v nízkej
rozlišovacej schopnosti. Hmyz vybavený zloženým okom vidí svet akoby cez sitko.
Rozlišovaciu schopnosť zloženého oka možno zvyšovať zmenšovaním priemeru
trubičky na dne ktorej je svetlocitlivý element. Keď však priemer trubičky je
porovnateľný s vlnovou dĺžkou registrovaného žiarenia dochádza ku ohybu
svetla na vstupe svetlocitlivého elementu a obraz sa rozostruje. Pre každú
vlnovú dĺžku teda existuje maximálna rozlišovacia schopnosť zloženého oka.
Najdokonalejšie zložené oko v hmyzej ríši (včela) má asi 100x nižšie
rozlíšenie ako komorové oko.
Komorové oko je z optického hľadiska
dokonalejšie (ale aj zložitejšie) ako zložené oko. Jeho nevýhodou je vyšší
nárok na miesto a zložitý systém zaostrovania. Najmenšie komorové oko
v zvieracej ríši má kolibrík – asi 3 milimetre. Pod túto veľkosť sa už
nedá ísť pretože by sa nedal vytvoriť rozlíšiteľný obraz na sietnici.
Na rozdiel od zloženého oka, komorové oko je vybavené dokonalou reguláciou
svetelnosti (clona). V ľudskom oku je možné zmeniť citlivosť na svetlo asi
miliónkrát.